Söderova štátna fúzia: Tieto spolkové krajiny by mali ísť!

Söderova štátna fúzia: Tieto spolkové krajiny by mali ísť!

Diskusia o reorganizácii spolkových krajín naberá na obrátkach. Bavorský premiér Markus Söder (CSU) nedávno uviedol do hry svoju víziu zlúčenia spolkových krajín. Uprostred rastúcich nákladov a požiadaviek na vyššiu efektivitu teraz zúri diskusia o tom, ktoré štáty by mohli zostať pozadu.

Z prieskumu inštitútu INSA vyplýva, že 38 % opýtaných podporuje zlúčenie spolkových krajín, pričom 42 % je proti a 20 % zostáva nerozhodnutých. Spomedzi tých, ktorí obhajujú fúziu, 68 % považuje Sársko za nevyhnutné. Medzi kandidátmi sú veľmi obľúbené aj Brémy (60 %) a Sasko-Anhaltsko (57 %). Podľa Merkuru sú v zozname ďalšie krajiny vrátane Hamburgu (56 %) a Berlína (50 %).

Tajné plány a odpor

Sám Söder hovorí, že menšie spolkové krajiny sú často sotva životaschopné, a preto sú odkázané na finančnú podporu väčších štátov. Reformu tohto systému, ktorý je podľa neho zastaraný, požaduje najmä Bavorsko, ktoré vlani do systému štátneho finančného vyrovnávania zaplatilo približne 9,8 miliardy eur. V minulosti Söder spomenul Brémy a Sársko ako kandidátov na zlúčenie, ale nepredložil žiadne konkrétne modely, ktoré by umožnili praktickú realizáciu.

Odpor voči Söderovým návrhom na seba nenechá dlho čakať. Šlezvicko-Holštajnský premiér Daniel Günther (CDU) návrh lídra CSU jednoznačne odmietol. „To stojí peniaze a nie je to efektívne,“ hovorí Günther. Na Söderove požiadavky s výsmechom reaguje aj sárska premiérka Anke Rehlinger (SPD) a odvoláva sa na historickú úlohu Sárska. Je teda jasné, že Söderove plány sa nezaobídu bez odporu a ako väčšina politických iniciatív, aj táto potrebuje súhlas občanov prostredníctvom referenda.

Právny rámec a výzvy

Právny rámec pre reorganizáciu federálnych štátov je zavedený, ale tento proces pravdepodobne nebude jednoduchý. Zmena federálnej štruktúry si vyžaduje federálny zákon a súhlas občanov. Aj príklady z minulosti ukazujú, že takéto projekty neboli vždy úspešné. Pokus o zlúčenie Berlína a Brandenburska v roku 1996 zlyhal.

Odborníci tiež varujú, že takéto fúzie by mohli viesť k vyšším krátkodobým nákladom, pričom dlhodobé úspory môžu byť obmedzené. Tlak na reformu federálnych štruktúr je však badateľný a čoskoro by mohol viesť k novému pokusu diskutovať o reorganizácii spolkových krajín. Uvidí sa však, či je blaho občanov skutočne prvoradé, alebo či ide čisto o finančné hľadiská. Pohľad späť by mohol ukázať, že mnohé spolkové štáty by s takouto reformou mohli dobre podnikať – sú však naozaj všetci ochotní podstúpiť riziká s tým spojené?

Diskusia zostáva vzrušujúca a najbližšie mesiace by mohli objasniť, ako by reforma mohla v skutočnosti vyzerať a či sú občania pripravení využiť ich vplyv. Zrkadlo uvádza, že medzi obyvateľstvom je veľký odpor a názory sa zdajú byť rozdelené.

Pozorovatelia budú teraz venovať pozornosť tomu, ako sa bude v najbližších týždňoch vyvíjať politická rovnováha síl a či sa konečne rozbehne dialóg o budúcnosti spolkových krajín. Uvidí sa, či majú Söder a jeho kolegovia dobrý talent na to, aby veci urovnali a našli riešenie prijateľné pre všetky strany.