CDU v oprave: Výbušný spor o sýrske deportácie!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

V politickom spore CDU o deportáciách 4. novembra 2025 minister zahraničných vecí Wadephul žiada ochranu sýrskych občanov.

Im politischen Streit der CDU über Abschiebungen am 4.11.2025 fordert Außenminister Wadephul Schutz für syrische Bürger.
V politickom spore CDU o deportáciách 4. novembra 2025 minister zahraničných vecí Wadephul žiada ochranu sýrskych občanov.

CDU v oprave: Výbušný spor o sýrske deportácie!

V centre politického diania v Nemecku je v súčasnosti násilný spor o smerovanie v rámci CDU, ktorý je obzvlášť výbušný v Meklenbursku-Predpomoransku. Dôvodom sporu je debata o deportáciách odmietnutých žiadateľov o azyl. Minister zahraničných vecí Johann Wadephul jasne hovorí, že Sýrčania v Nemecku si zaslúžia ochranu; veď návrat do rodnej krajiny je za súčasných podmienok nerozumný. „Nechajte ľudí žiť dôstojne,“ hovorí Wadephul, čo by malo byť zásadou. Informuje o tom SVZ Kancelár Friedrich Merz sa stavia do ostrého kontrastu s tým. Verí, že mnohí Sýrčania by sa dobrovoľne vrátili do svojej vlasti, pretože podľa jeho názoru už neexistujú opodstatnené dôvody na žiadanie o ochranu v Nemecku.

Merzove vyjadrenia nedvíhajú obočie len v domácej politike. Steffi Pulz-Debler z ľavice ostro oponuje: Jej hodnotenia sú nemenné a Merzove výroky označuje za „nesprávne a nebezpečné“, pretože Sýria stále nie je bezpečnou krajinou. Zapája sa aj AfD: Jan-Phillip Tadsen požaduje komplexnú prípravu na návrat pre sýrskych občanov a považuje to za prostriedok na odbremenenie bezpečnostných orgánov a financií krajiny.

Deportácie a azyl v číslach

Čo sa týka faktov, za posledné roky sa toho udialo veľa. nahlas bpb.de, ľudia, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté, museli opustiť Nemecko v stanovenej lehote. Každý, kto to nedodrží, bude čeliť možnej deportácii zo strany imigračných úradov. V roku 2024 bolo v Nemecku deportovaných celkovo 20 084 ľudí. Pre porovnanie: V roku 2023 to bolo 16 430, zatiaľ čo v roku 2021 to bolo 11 982. Hlavnými krajinami pôvodu deportovaných v roku 2023 boli Gruzínsko, Turecko, Afganistan a Severné Macedónsko. Medzi deportovanými boli aj občania Sýrie a Iraku.

Debata o azyle však nie je len otázkou čísel. Významnú úlohu zohráva emocionálny a humanitárny rozmer. Deportácie často odporujú základným ľudským právam – čo je bod, ktorý vo svojich argumentoch zdôrazňuje najmä ľavica. Zostáva otázka: Ako možno nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou a ľudskosťou?

Vývoj čísel návratnosti

Celkovo sa počet ľudí, ktorí sa museli v roku 2024 vrátiť do iných krajín EÚ, zvýšil na 5 827. Väčšina týchto repatriácií smerovala do Rakúska, Francúzska a Španielska. Zaujímavý je aj počet maloletých medzi deportovanými: v roku 2024 ich bolo 3 687, čo je prudký nárast v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

O vývoji azylovej politiky sa intenzívne diskutuje nielen v politickej sfére, ale aj v spoločnosti. Debata nie je len o číslach a štatistikách, ale aj o osudoch a nádejach mnohých ľudí, ktorí hľadajú ochranu v cudzej krajine.