Protest v Schwerine: Leninov pamätník sa stretáva s pobúreným odporom!

Protest v Schwerine: Leninov pamätník sa stretáva s pobúreným odporom!

14. júna 2025 sa pred kontroverzným Leninovým pamätníkom v Schwerine zišli asi tri desiatky zástupcov združení obetí, aby protestovali proti jeho ďalšej existencii. Príležitosťou bola výzva na odmietnutie verejných vyznamenaní pre predstaviteľov tyranie. Burkhard Bley, predstaviteľ štátu pre vyrovnanie sa s diktatúrou SED, vo svojom prejave hovoril o prepojení Lenina s takzvaným „červeným terorom“, ktorý stál životy mnohých nemeckých civilistov.

Len počas diktatúry SED bolo politickým prenasledovaním postihnutých okolo 35 000 ľudí; mnohí boli poslaní do nútených pracovných táborov alebo dokonca odsúdení na smrť. Bley ohlásil konferenciu na tému týchto prenasledovaní na koniec septembra vo Schwerine. Stefan Krikowski, predseda táborovej komunity Vorkuta, zvýšil tlak na vedenie mesta tým, že požadoval odstránenie pamätníka a namiesto toho navrhol postaviť pamätník politicky popravenému Arnovi Eschovi.

Pamätník plný kontroverzií

Leninov pamätník, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 1985 na Hamburger Allee, sa už dávno stal trvalým zdrojom trenia. Socha, ktorú vytvoril estónsky umelec Jaak Soans, meria impozantných 3,50 metra a bola pôvodne určená ako pripomienka Leninovho dekrétu o vyvlastnení veľkých vlastníkov pôdy v sovietskej okupovanej zóne. Napriek vysoko politickému zázemiu pamätník, ktorý opakovane vyvolával farebné útoky, stále stojí v panoráme mesta. Poloha na frekventovanej križovatke, obklopená panelovou budovou, z nej robí stálu tému vo verejnom diskurze.

Vedenie mesta však trvá na tom, že pamätník je súčasťou historického vývoja územia a chce ho zachovať aj s vysvetľujúcou tabuľou. Nesprávny nápis, v ktorom nie je správne Leninovo meno, kritizoval aj archívny asistent Rainer Blumenthal a odporučil využiť pamätník ako príležitosť na diskusiu. Od jej vzniku sa uskutočnilo niekoľko protestov, posledný významný sa konal v roku 2015 pri príležitosti 100. výročia októbrovej revolúcie.

Historický kontext

Z historického hľadiska je pamätník príznačný pre kultúru pamäti a pamiatky v Nemecku. Politické pamätníky, ako napríklad tieto pozostatky zmiznutého poriadku, boli počas éry NDR postavené po celej krajine, aby posilnili sebaobraz vlády SED. Po páde komunizmu v roku 1989 sa takéto pamätníky často stávali terčom verejných diskusií a boli spochybňované emocionálne aj fakticky. Nikdy neexistoval centrálny príkaz na ich odstránenie; o umiestnení pamätníkov rozhodovali skôr miestne politické iniciatívy.

Za posledných niekoľko desaťročí bola badateľná skutočná spoločenská zmena: niektoré pamiatky boli zbúrané, aby sa vytvoril priestor pre nové perspektívy a spomienky. Diskusia o Leninovom pamätníku preto zostáva v znamení pokračujúcich konfliktov o interpretáciu nemeckej minulosti a o to, ako sa vysporiadať s jej históriou. Leninské dedičstvo naďalej vyvoláva politické spory a burcuje mysle ľudí.

Okrem protestu bola v Dokumentačnom stredisku pre obete diktatúry bezprostredne po zhromaždení otvorená aj putovná výstava s názvom „Steny – mreže – ostnatý drôt“. Táto výstava informuje o politickom prenasledovaní v sovietskej okupačnej zóne a NDR a opäť tak ukazuje zložitý vzťah medzi spomienkou a represiou v nemeckom povojnovom období.

Spor o Leninov pomník vo Schwerine vyvoláva otázky nielen o histórii, ale aj o súčasnosti. Ako naložíme s pozostatkami minulého režimu, ktorého tieň stále padá na spoločnosť?

Táto téma zostáva vzrušujúca a ukazuje, ako hlboko sú zakorenené diskusie o spomienke na diktatúru SED a jej symboly. V tejto rozprave určite ešte nepadlo posledné slovo.