Ochrnutá vo veku 25 rokov: Andrein inšpiratívny návrat po mŕtvici
Zistite, ako Andrea Eißer v Šlezvicku-Holštajnsku zvládla nový život po mŕtvici a povzbudila ostatných.

Ochrnutá vo veku 25 rokov: Andrein inšpiratívny návrat po mŕtvici
29. októbra 2025 dojímavý osud upozorňuje na výzvy a príležitosti po mozgovej príhode. Každý rok v Nemecku postihne 270 000 ľudí mŕtvica, ktorá má často vážne následky na ich životy. Nasledujúca reportáž sa zameriava na zážitky Andrey Eißerovej z Ostholsteinu, ktorú tento osud sám zasiahol vo veku 25 rokov.
Andrea zažila mozgovú príhodu, ktorá jej jedným ťahom obrátila život naruby. V to ráno, keď skĺzla z pohovky, ešte netušila, že toto bude zlomový bod jej života. Odvtedy má ľavú ruku ochrnutú a Andrea sa rozhodla, že každodenný život bude zvládať s pomôckami. Napriek obrovským výzvam sa nevzdala a už 22 rokov bojuje o pokrok vo fyzickej a pracovnej terapii. Jej odhodlanie sa odráža aj v tom, že teraz pracuje ako asistentka pri mozgovej príhode na klinikách Sana v Lübecku a vedie svojpomocnú skupinu.
Výzvy po mŕtvici
Andrea sa pripravuje na zdravotné problémy, ktoré so sebou mŕtvica prináša. V Šlezvicku-Holštajnsku bolo v rokoch 2013 až 2023 postihnutých viac ako 45 000 ľudí. Mozgová príhoda môže nastať v dôsledku poruchy krvného obehu v mozgu, ktorá je zvyčajne spôsobená zablokovanými tepnami (80 %) alebo prasknutím ciev (20 %). Rýchla akcia je rozhodujúca pre záchranu životne dôležitých nervových buniek. Medzi príznaky mŕtvice patrí slabosť alebo strata citlivosti na jednej strane tela, strata reči, silné bolesti hlavy, problémy so zrakom alebo závraty.
Andrea si spomína na čas strávený na „mŕtvici“ v Univerzitnej nemocnici Schleswig-Holstein v Lübecku, kde sa liečila. V Šlezvicku-Holštajnsku je celkovo 13 takýchto špecializovaných jednotiek, ktoré sa starajú o pacientov s mozgovou príhodou. Napriek svojim obmedzeniam je Andrea hrdá na svoj pokrok a chce povzbudiť ďalších trpiacich. „Mŕtvica nie je koniec, ale môže byť novým začiatkom,“ zdôrazňuje.
Dlhodobé následky a ponuky pomoci
Impozantných 60 % pacientov s mŕtvicou stále potrebuje pomôcky alebo terapie rok po incidente. Mama Andrea hovorila o emocionálnych dôsledkoch choroby a výzve prijať situáciu. Samotná Andrea je živým príkladom toho, ako sa dá načerpať nové sily z takejto ťažkej situácie. Ukazuje, že aj po úderoch osudu sa dá žiť dôstojne a sebaurčene.
Celkovo Andrein príbeh vyjadruje nádej a silu. Zatiaľ čo mnohí ľudia zápasia s mŕtvicou, podpora je dostupná prostredníctvom podporných skupín a terapie. Andrea touto cestou žije a motivuje ostatných, aby sa nevzdávali. Prekonávanie fyzických a emocionálnych výziev prináša nielen neúspechy, ale aj veľa malých úspechov.