Strobl vyzýva k jednote: Takto sa Bádensko-Württembersko vyrovnáva s AfD!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

V júni 2025 sa v Bremerhavene konala Konferencia ministrov vnútra, na ktorej sa diskutovalo o tom, ako sa vysporiadať s AfD a vnútornou bezpečnosťou.

Im Juni 2025 fand die Innenministerkonferenz in Bremerhaven statt, um über den Umgang mit der AfD und innere Sicherheit zu diskutieren.
V júni 2025 sa v Bremerhavene konala Konferencia ministrov vnútra, na ktorej sa diskutovalo o tom, ako sa vysporiadať s AfD a vnútornou bezpečnosťou.

Strobl vyzýva k jednote: Takto sa Bádensko-Württembersko vyrovnáva s AfD!

Čo sa deje vo svete politiky? Konferencia ministrov vnútra (IMK) v Bremerhavene v súčasnosti prináša na stôl množstvo diskusií, najmä na tému AfD. Bádensko-Württemberský minister vnútra Thomas Strobl (CDU) zdôrazňuje, aké dôležité je byť jednotní pri rokovaní s AfD. Podľa Strobla by mala byť politika blízko k obavám ľudí a brať ich problémy vážne. Informoval o tom portál Ludwigsburg24.

IMK v Bremerhavene, ktorý zasadá do piatku, sa zaoberá rôznymi témami vrátane vnútornej bezpečnosti, migrácie a tiež kontroverznej AfD. Záujem je veľký, najmä preto, že AfD získala vo federálnych voľbách 43 % hlasov v jednom volebnom obvode. Napriek intenzívnej diskusii o možnom zákaze strany sa momentálne neočakáva konkrétne rozhodnutie ako ZDF dnes nahlásené.

Postoj ministrov

Strobl zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa extrémistické snahy nedostali do spoločnosti. Všetci ministri vnútra sa dohodli, že budú úzko spolupracovať, aby zabezpečili jednotný postup pri rokovaní s AfD. Pre extrémy by mali platiť špeciálne normy – žiadne zbrane pre extrémistov a žiadni extrémisti v polícii alebo vo verejnej službe. Hesenský minister vnútra Roman Poseck (CDU) naopak vyjadruje obavy z možného konania o zákaze strany a požaduje viac dôkazov pre takéto rozhodnutie. Varoval, že by to znamenalo ďalší tlak na demokraciu.

V piatok IMK neprijala rozhodnutie o zákaze strany, čo kritizovali najmä niektoré štáty, napríklad Brémy. Starosta Andreas Bovenschulte (SPD) požaduje organizovaný postup na preskúmanie žiadosti o zákaz. Prúdy v rámci štátnej komory sú však nekonzistentné, ako ukazujú ďalšie správy.

Radikalizácia a klasifikácie pravicového extrémizmu

Radikalizácia AfD bola v posledných rokoch jasne viditeľná a medzi pozorovateľmi sa stretla so širokým konsenzom. Odhaduje sa, že počet extrémistických členov je približne 11 300, čo zodpovedá približne 30 % z celkového počtu členov. AfD je Spolkovým úradom na ochranu ústavy klasifikovaná ako „určite pravicová extrémistická“. Strana propaguje etnocentrický názor, ktorý je v rozpore so základným demokratickým poriadkom, vyplýva z analýzy Spolkovej agentúry pre občianske vzdelávanie, ktorá podrobne rozoberá nebezpečenstvo AfD a jej rétoriku. Toto hodnotenie vidí aj podporu politikov ako Christian Pegel (SPD), ktorý vyzýva na politickú diskusiu s AfD namiesto toho, aby ponúkal vyhliadky na zákaz.

V posledných rokoch došlo k výrazným odchodom z AfD z osobných aj politických dôvodov. Kritici varujú, že zákaz strany by mohol posilniť AfD a spôsobiť, že bude pôsobiť ako mučeník. Zákaz by musel stáť aj pred Spolkovým ústavným súdom a Európskym súdom pre ľudské práva, čo mnohí považujú za komplikované a zdĺhavé.

Diskusia o vhodnom spôsobe riešenia AfD zostáva živá a zložitá. Vyžaduje sa šikovný a premyslený prístup, či už prostredníctvom politickej konfrontácie alebo spoločenskej diskusie. IMK tu otvoril dôležitú debatu, ktorá bude rezonovať zrejme ešte dlho.