Smerom k budúcnosti s plazmolýzou: výroba vodíka bez CO₂!

Smerom k budúcnosti s plazmolýzou: výroba vodíka bez CO₂!

Čo sa deje v nemeckom výskume vodíka? Nový prístup by mohol výrazne posunúť energetický prechod. Východonemecký procesPlazmalýzana výrobu vodíka vykazuje sľubné výsledky a môže spôsobiť revolúciu v energetických potrebách v tejto krajine. Výskumník na Leibnizov inštitút pre výskum a technológiu plazmy (INP) v Greifswalde pracujú na tejto inovatívnej metóde, ktorá štiepi metán na vodík a pevný uhlík. Pri spotrebe energie len okolo 12 kWh na kilogram vodíka vyžaduje plazmolýza podstatne menej elektriny ako bežné elektrolýzne procesy, ktoré v súčasnosti spotrebúvajú 40 až 80 kWh.

Ale plazmolýza ponúka ešte viac: Tento proces neprodukuje žiadne emisie CO₂ a pevný uhlík, ktorý vzniká ako vedľajší produkt, možno použiť v rôznych priemyselných odvetviach. Proces, ktorý je ideálne prevádzkovaný s klimaticky neutrálnym metánom z bioplynu, by mohol slúžiť ako kľúč ku klimaticky neutrálnej dodávke energie a priemyslu. Ponúknuť by mohol aj možnosť výroby vodíka priamo na palube lodí, čo by výrazne uľahčilo prepravu paliva.

Rôzne postupy, jeden cieľ

Do úvahy prichádza vodíkKľúčová technológiana dekarbonizáciu v oblasti priemyslu, dopravy a zásobovania energiou. Existujú rôzne spôsoby výroby vodíka, ako je parné reformovanie zemného plynu, elektrolýza vody a termochemické procesy. Najmä plazmalýza má potenciál pôsobiť ako alternatíva šetrná k životnému prostrediu, pretože je nielen energeticky efektívnejšia ako tradičné procesy, ako je parné reformovanie, ale tiež nespôsobuje škodlivé emisie CO₂. Namiesto toho sa spolieha na obnoviteľné suroviny a výrazne chráni životné prostredie. Ingenieur.de zdôrazňuje, že plazmové procesy sú veľmi obľúbené z hľadiska výroby aj účinnosti.

Nemecko v súčasnosti vyžaduje 55 až 60 terawatthodín vodíka ročne, pričom väčšinu tvorí šedý vodík, ktorého výroba je škodlivá pre životné prostredie. Spolková vláda si stanovila za cieľ nahradiť 40 až 75 terawatthodín zeleného vodíka do roku 2030. Výskumný projekt plazmolýzy získa z fondov EÚ z Meklenburska-Predpomoranska značné 4 milióny eur. Merkúr nahlásené.

Potenciál a výzvy

Výzva však spočíva v rýchlej a efektívnej implementácii nových technológií. Podľa štúdie Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov sa menej ako 10 % ohlásených projektov na výrobu zeleného vodíka realizovalo v roku 2023. Pri pohľade do budúcnosti sa ešte len uvidí, ako sa budú vyvíjať podmienky na trhu a politické rozhodnutia. Federálna ministerka hospodárstva Katherine Reiche presadzuje technologicky otvorený prístup k energetickej politike s cieľom umožniť maximálny pokrok.

Ďalší pozoruhodný detail sa týka plánovaných projektov v sektore vodíka: spoločnosti v súčasnosti plánujú celkový výkon 11,3 GW, čo dokonca presahuje cieľ národnej vodíkovej stratégie 10 GW. So správnou politickou vôľou by sa dal nastaviť kurz pre udržateľnú a efektívnu výrobu vodíka, ktorá nielen slúži klimatickým cieľom, ale podporuje aj hospodársky rast. Takto to funguje Graforce z Berlína o vhodných technológiách, ktoré umožňujú nákladovo efektívnu a energeticky efektívnu výrobu vodíka.

V súhrne treba poznamenať, že plazmolýza je inovatívna a sľubná metóda na transformáciu výroby vodíka, a preto by mohla významne prispieť k prechodu energie. S jasným zameraním na udržateľnosť a technologický pokrok bude budúcnosť vodíkovej technológie v Nemecku aj naďalej vzrušujúca.