Korupcia v EÚ: Taliansko blokuje dôležitú právnu reformu!

Korupcia v EÚ: Taliansko blokuje dôležitú právnu reformu!

Diskusia o korupcii v Európskej únii je čoraz dramatickejšia, najmä na pozadí početných škandálov, akými sú Katar alebo nedávne odhalenia okolo bývalého europoslanca Piera Antonia Panzeriho. Tieto udalosti poukazujú na nedostatky v boji proti korupcii na úrovni EÚ. Pri medziinštitucionálnych rokovaniach v Štrasburgu 16. júna 2025 zlyhalo prijatie smernice na posilnenie boja proti korupcii, čo politici brali ako objasňujúci znak pokračujúcich blokád v rámci EÚ. nahlas euractiv Najmä talianska vláda pod vedením Giorgia Meloniho je hlavným dôvodom zlyhania tejto smernice. Je proti zahrnutiu „zneužívania moci“ ako konkrétneho korupčného trestného činu.

Nemecko je tiež chytené v krížovej paľbe kritiky, pretože nemá zodpovedajúci trestný zákon, čo situáciu ešte viac komplikuje. Smernica by nielen harmonizovala sankcie medzi členskými štátmi, ale rozšírila by aj definíciu korupcie a posilnila by národné protikorupčné orgány. „Uvidíme, či sa podarí nájsť kompromis,“ zdôrazňuje poslankyňa Raquel García Hermida-van der Walle.

Kritické pozadie a potreba konať

Nárast prípadov korupcie v rámci EÚ – len v posledných rokoch boli mnohí vysokopostavení politici a úradníci spájaní s trestnou činnosťou – tiež odporuje prebiehajúcej diskusii o potrebe konkrétnych opatrení. Podľa prieskumov o BPB 68 % Európanov považuje korupciu vo svojej krajine za rozšírenú, pričom len 31 % verí, že existujúce protikorupčné opatrenia sú skutočne účinné.

Európska komisia stále plánuje zintenzívniť svoje protikorupčné opatrenia. Podpredsedníčka Komisie Věra Jourová oznámila, že v budúcnosti sa bude klásť dôraz na kriminalizáciu zneužívania právomoci verejného činiteľa. To by zase malo pomôcť aktívne bojovať proti korupčným praktikám nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore. „Je dôležité vytvoriť kultúru integrity,“ hovorí v tejto súvislosti a poukazuje na plánované kampane na zvyšovanie povedomia.

Smerovanie reforiem

Ďalšou výzvou je skutočnosť, že sa zatiaľ upustilo od návrhu na vytvorenie európskeho orgánu pre etiku. Stalo sa to pod tlakom Európskej ľudovej strany, ktorá vyjadrila obavy o jeho účinnosť a realizovateľnosť. Prieskumy navyše ukazujú, že mnohí občania podobne ako v EÚ vnímajú korupciu ako vážnu hrozbu pre demokraciu a právny štát. Toto vysvetľuje Komisia že problémy sú hlbokého charakteru a nespočívajú len v legislatívnych obdobiach jednotlivých členských krajín, ale aj v celkovej stratégii EÚ. Korupcia údajne stojí hospodárstvo EÚ ročne najmenej 120 miliárd eur.

Čo sa stane potom? Nové kolo rokovaní je naplánované už do konca mesiaca a poľské predsedníctvo Rady dúfa, že čoskoro prinesie pozitívne výsledky. Otázkou však zostáva, či sú tieto rokovania založené na skutočnej vôli po zmene, alebo či sú členské štáty naďalej blokované národnými záujmami. Naliehavo je potrebný silný politický signál do budúcnosti – nielen na prevenciu, ale aj na boj proti rozšírenej korupcii.