Výskumníci odhaľujú: Neviditeľné vlny dramaticky menia Arktídu!

Výskumníci odhaľujú: Neviditeľné vlny dramaticky menia Arktídu!

Tím výskumníkov z Inštitútu Alfreda Wegenera v Bremerhavene sa venoval fascinujúcej téme: vnútorným gravitačným vlnám v oceáne. Tieto obrovské vlny, ktoré majú často veľkosť výškových budov, zohrávajú dôležitú úlohu pri premiešavaní morí a ovplyvňujú tak aj globálnu výmenu tepla a oceánske prúdy. Oceánografka Friederike Pollmannová vedie projekt, ktorý skúma účinky klimatických zmien na tieto vlny v Arktíde. Prekvapivo sa dlho myslelo, že v Arktíde je málo vnútorných vĺn, pretože ľad upokojuje povrch.

Situácia sa však zmenila: v dôsledku klimatických zmien sa arktický morský ľad topí, čím sa menia podmienky pre vznik vnútorných vĺn. Pollmann predpokladal, že menej morského ľadu vedie k väčšiemu vetru, ktorý stimuluje vnútorné vlny. Toto zvýšené miešanie by mohlo priniesť teplé vrstvy vody a urýchliť topenie ľadu. Začarovaný kruh, ktorý by mal za následok rýchlejšiu stratu ľadu a zároveň by mohol ďalej zvyšovať globálne otepľovanie.

Nedávny vývoj v Arktíde

Súčasná situácia týkajúca sa pokrytia morským ľadom v Arktíde je alarmujúca. Vo februári 2023 bola veľkosť arktického morského ľadu v priemere 14,31 milióna km², čo je siedma najnižšia hodnota od roku 1979. Tieto údaje potvrdilo Národné centrum údajov o snehu a ľade (NSIDC), ktoré za rovnaké obdobie zistilo ešte menšiu plochu približne 14,18 milióna km², čo je tretia najnižšia zaznamenaná februárová hodnota. Takéto hodnoty vykazujú kritický negatívny trend 2,3 % za desaťročie.

Zaujímavé je, že sezóna topenia v roku 2023 sa začala po zimnom maxime 5. marca, kedy sa ľadová pokrývka zvýšila na 14,79 milióna km². Po tomto období však začal neustály pokles a v rôznych regiónoch, ako je Barentsovo more a Okhotské more, rozsah ľadu zostal pod dlhodobým priemerom. Tieto zmeny boli v neposlednom rade spôsobené poveternostnými javmi, ktoré viedli k prílevu teplého vzduchu z juhu a ďalej zhoršili podmienky v Arktíde.

Úloha vnútorných vĺn

Vnútorné vlny, ako sú tie, ktoré sa skúmali vo výskume v Bremerhavene, sú kľúčové pre dynamiku oceánu. Vznikajú pri prúdení prílivových prúdov cez podmorské hrebene, ktoré ovplyvňujú distribúciu tepla, živín a plynov. Na lepšie pochopenie týchto zložitých procesov sa nedávno uskutočnil laboratórny experiment. Na pozorovanie prenosu energie cez vnútorné vlny bol vytvorený model oceánu. Na zviditeľnenie vĺn a na sledovanie pohybov energie v rámci vĺn boli použité inovatívne techniky, ako je Background Oriented Schlieren (BOS).

Oceán zostáva ústredným hráčom pri zmene klímy, ale mechanizmy miešania sú zložité. Lepšie pochopenie vnútorných vĺn by mohlo nielen zlepšiť predpoveď budúcich podmienok v oceánoch, ale tiež pomôcť objasniť úlohu zmeny klímy v morských ekosystémoch, čo je neuveriteľne dôležité pre riešenie výziev našej doby.

Friederike Pollmann v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu otestovať svoju hypotézu o virtuálnych simuláciách. Významne sa na tom bude podieľať juniorská výskumná skupina Emmy Noether “Artemics”. Nasledujúce roky by teda mohli byť rozhodujúce pre to, ako chápeme a riešime dynamiku morského ľadu a oceánov v rámci klimatických zmien.

Ďalšie informácie o tejto téme si môžete prečítať v nasledujúcich článkoch: t-online.de, wetterdienst.de a scisimple.com.