Súd v Brémach: Potvrdil zákaz sloganu Od rieky k moru.
Správny súd v Brémach potvrdil zákaz sloganu „Od rieky k moru“ na propalestínskych demonštráciách.

Súd v Brémach: Potvrdil zákaz sloganu Od rieky k moru.
5. decembra 2025 spôsobilo rozhodnutie správneho súdu v Brémach rozruch, keď bol zákaz sloganu „Od rieky k moru“ na plánovanom propalestínskom zhromaždení vyhlásený za zákonný. Ako buten a vo vnútri zákaz sa považoval za primeraný, pretože slogan sa spája s teroristickými organizačnými štruktúrami, najmä s islamistickou skupinou Hamas a zakázaným združením Samidoun.
Proti zákazu podal spoluregistrujúci podujatie žalobu, no súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vo svojom rozhodnutí poznamenala, že slogan potenciálne vyzýval na zničenie Izraela a vyhnanie židovského obyvateľstva. Súd pri tejto argumentácii vychádzal zo skutočnosti, že slogan na vigílii, ktorá sa mala konať v Brémach od mája do júna 2024, vyjadroval súhlasný postoj k útokom Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023.
Právny rámec
Uznesenie súdu je zo dňa 27.11.2025 a má spisovú značku 5 K 1012/24. Súd vo svojom odôvodnení poukázal aj na to, že judikatúra týkajúca sa sloganu nie je jednotná a rôzne správne a trestné súdy ju vykladajú rôzne. Komora však umožnila odvolanie na Vyšší správny súd a rýchle odvolanie na Federálny správny súd.
Žalobca tvrdil, že slogan bol nejednoznačný a nejasný. Súd tento názor rozhodne odmietol. Neexistuje žiadny ospravedlniteľný alternatívny spôsob výkladu sloganu a žalobca sa dostatočne jasne nedištancoval od teroristických organizácií, ktoré slogan používajú.
Sociálny kontext
Tento právny vývoj prichádza do emocionálne nabitého sociálneho kontextu, v ktorom sa debaty o konflikte na Blízkom východe a podpore Palestínčanov čoraz viac polarizujú. Slogan „Od rieky k moru“ je mnohými interpretovaný ako vyjadrenie formálnej negácie práva Izraela na existenciu, čo patrične komplikuje právne spory a spôsobuje obrovské sociálne napätie.
Zákaz sloganu by preto mohol mať dopad aj na budúce udalosti a demonštrácie v Nemecku, kde treba neustále skúmať hranice medzi legitímnym protestným prejavom a trestne relevantným prejavom. Zásadnou otázkou zostáva: Kde robíme hranicu medzi slobodou prejavu a ochranou pred extrémistickou propagandou? Téma, ktorá sa dotýka nielen právnikov, ale celej spoločnosti.
V tejto situácii je dôležité zostať ostražitý a sledovať vývoj v tejto oblasti, aj keď v právnom základe niekedy chýba jasná odpoveď. Debata sa určite ani zďaleka neskončila.