Umelá inteligencia v Brémach: Skutočne to slúži ľuďom?

Umelá inteligencia v Brémach: Skutočne to slúži ľuďom?

Bremen, Deutschland - V modernom svete, ktorý sa vyznačuje digitálnymi inováciami, sa zdá, akoby sme sa doslova sledovali podávaním správ o umelej inteligencii (AI). Prinajmenšom takto opisuje autorka Weser Courier, ktorý sa pozerá na súčasný vývoj so zvyšujúcim sa skepticizmom. Najmä v oblasti komunikácie zažíva, ako empatia funguje medzi ľuďmi, ale nie medzi strojmi. To vyvoláva otázky: Ako ďaleko môže AI ísť porozumieť a reagovať na ľudské emócie?

Živý príklad pochádza z každodenného života občana Bréma, ktorý musel čakať deväť mesiacov na dodanie svojho žltého koša. Medzitým autor dostal e -mail od AI jeho auta Workshop, ktorý ho informoval o potrebnej zmene ropy. Ale v ďalšom pokuse dohodnúť sa na stretnutí s KI s názvom „Alex“, zažili iba nedorozumenia. K riešeniu by v konečnom dôsledku mohlo prispieť iba odvolanie skutočnej osoby. Táto anekdota ilustruje ústredný problém: nedostatok medziľudského spojenia a porozumenia v interakciách AI.

Výzva umelej empatie

Ale čo je umelá empatia (KE)? Technológia, ktorá dáva strojom schopnosť rozpoznávať ľudské emócie a reagovať na ne. Nazýva sa tiež „afektívna AI“ a jeho cieľom je revolúcia v interakcii medzi človekom a strojom. V príkladoch aplikácií, ako sú empatické chatboty v zákazníckom servise alebo virtuálni asistenti v systéme zdravotnej starostlivosti, je uvedený potenciál KE. Ale tu sa háčí: Ľudská empatia je založená na skutočných pocitoch, zatiaľ čo KE môže simulovať iba emócie. To nás privádza k otázke: Existuje skutočne skutočná pomoc?

Štúdia „Nature Machine Intelligence“ ukazuje zaujímavé prístupy. Profesor počítačovej vedy Tim Althoff z University of Washington sa zaoberal otázkou, či AI môže ľuďom pomôcť pri efektívnejšej vyjadrovaní empatie. Skupina účastníkov získala podporu od modelu AI, ktorý bol vyškolený na generovanie viac empatických odpovedí. Zatiaľ čo odpovede boli hodnotené ako empatickejšie, tí, ktorí hľadajú pomoc, to nepovažovali za rovnako efektívne, len čo sa dozvedeli, že je zapojená AI. Tieto výsledky naznačujú, že kontakt s ľuďmi stále zostáva nenahraditeľný a že Ki nenahrádza medziľudské vzťahy, ale mali by ich prinajlepšom podporovať.

Technologické limity a sociálne obavy

Umelá empatia je dvojitý meč. Na jednej strane emocionálne signály môžu byť dešifrované zložitými algoritmami, na druhej strane, otázky týkajúce sa dôvery a pravosti zostávajú nezodpovedané. Psychiater Andreas Meyer-Lindenberg zdôrazňuje možnú podpornú úlohu AI v ponukách na podporu rovesníkov, ale zdôrazňuje potrebu skutočných ľudských zlúčenín. Pretože KE nemôže dosiahnuť hlboké skutočné vzťahy, pretože nemá vnútornú motiváciu a jej adaptabilita je obmedzená.

S ohľadom na budúcnosť likvidácie odpadu v Brémach, ktorá sa má stať drahším v roku 2026, je tiež zrejmé, že technologický pokrok sa pohybuje v mnohých oblastiach života, ale medziľudské pozostatky stále majú zásadný význam. Vývoj a používanie KE by preto malo byť zodpovedné za zabezpečenie prijatia a dôvery používateľov.

Weser-Kurier, Deutschlandfunk a Xpert.digital poskytujú cenné pohľady na svet AI a ľudskú komunikáciu a povzbudzujú ich, aby premýšľali o možnostiach a obmedzeniach týchto technológií.