Umelá inteligencia v Brémach: Naozaj slúži ľuďom?

Umelá inteligencia v Brémach: Naozaj slúži ľuďom?

V modernom svete digitálnych inovácií sa zdá, akoby sme boli neustále sledovaní spravodajstvom o umelej inteligencii (AI). Aspoň tak to opisuje autor z Weser-Kurier, ktorý sa na súčasný vývoj pozerá čoraz skeptickejšie. Najmä v oblasti komunikácie si vyskúša, ako funguje empatia medzi ľuďmi, ale nie medzi strojmi. To vyvoláva otázky: Ako ďaleko môže AI zájsť pri porozumení a reakcii na ľudské emócie?

Živý príklad pochádza z každodenného života občana Brém, ktorý musel deväť mesiacov čakať na doručenie jeho žltého koša. Autor medzitým dostal e-mail od AI jeho autoservisu, ktorý ho informoval, že potrebuje vymeniť olej. Ale pri ďalšom pokuse dohodnúť si stretnutie cez pevnú linku s AI s názvom „Alex“ zažil iba nedorozumenia. V konečnom dôsledku by k riešeniu mohlo viesť iba zavolanie skutočného človeka. Táto anekdota poukazuje na kľúčový problém: nedostatok ľudského spojenia a porozumenia v interakciách AI.

Výzva umelej empatie

Ale čo je vlastne umelá empatia (KE)? Technológia, ktorá dáva strojom schopnosť rozpoznať ľudské emócie a reagovať na ne. Tiež známy ako „afektívna AI“ je zameraný na revolúciu v interakcii medzi človekom a strojom. Príklady aplikácií, ako sú empatickí chatboti v zákazníckom servise alebo virtuálni asistenti v zdravotníctve, demonštrujú potenciál KE. Tu je však problém: Ľudská empatia je založená na skutočných pocitoch, zatiaľ čo KE dokáže emócie iba simulovať. To nás privádza k otázke: Môžeme skutočne očakávať skutočnú pomoc?

Štúdia „Nature Machine Intelligence“ ukazuje zaujímavé prístupy. Profesor informatiky Tim Althoff z Washingtonskej univerzity sa zaoberal otázkou, či môže AI pomôcť ľuďom prejaviť empatiu efektívnejšie. Skupina účastníkov získala podporu od modelu AI, ktorý bol vyškolený na generovanie empatickejších odpovedí. Ale zatiaľ čo odpovede boli hodnotené ako empatickejšie, tí, ktorí hľadali pomoc, ju nepovažovali za účinnú, keď sa dozvedeli, že je zapojená AI. Tieto výsledky naznačujú, že ľudský kontakt zostáva nenahraditeľný a AI by nemala nahrádzať medziľudské vzťahy, ale mala by ich v najlepšom prípade podporovať.

Technologické obmedzenia a sociálne problémy

Umelá empatia je teda dvojsečná zbraň. Na jednej strane môžu byť emocionálne signály dekódované pomocou zložitých algoritmov, ale na druhej strane zostávajú otázky týkajúce sa dôvery a autenticity nezodpovedané. Psychiater Andreas Meyer-Lindenberg zdôrazňuje možnú podpornú úlohu AI v ponukách partnerskej podpory, ale zdôrazňuje potrebu skutočných ľudských spojení. Pretože KE nemôže dosiahnuť hĺbku skutočných vzťahov, pretože nemá žiadnu vnútornú motiváciu a jej adaptabilita je obmedzená.

Pri pohľade na budúcnosť odvozu odpadu v Brémach, ktorý sa má v roku 2026 predražiť, je aj tu jasné, že hoci si technologický pokrok nachádza cestu do mnohých oblastí života, medziľudské vzťahy sú stále kľúčové. Vývoj a používanie KE by sa preto malo vykonávať zodpovedne, aby sa zabezpečilo prijatie a dôvera používateľov.

Celkovo to ukazuje, že hoci sú AI a jej empatické prístupy sľubné, nedokážu nahradiť autentické ľudské vzťahy. Diskusia o správnom používaní týchto technológií nás bude sprevádzať aj v budúcnosti.

Weser-Kurier, Deutschlandfunk a Xpert.digital poskytujú cenné pohľady do sveta AI a ľudskej komunikácie a nabádajú vás zamyslieť sa nad možnosťami a limitmi týchto technológií.