Únosca alebo falošný? Zmätok ohľadom chýbajúcich dievčat v Gartz!

Únosca alebo falošný? Zmätok ohľadom chýbajúcich dievčat v Gartz!

Cez víkend vyvolal medzi občanmi veľký rozruch údajný únos v meste Gartz. Andreas Schwarze, otec jedenásťročnej dcéry, narazil na Facebooku na správu o nezvestných osobách, ktorá sa týkala tmavovlasého dieťaťa. Reklama spomínala údajné unesené dieťa, čo vyvolalo medzi užívateľmi obavy. Ale to, čo vyzeralo ako dramatický incident, sa pri bližšom skúmaní ukázalo ako ťažko pochopiteľný príbeh. Schwarze považoval správu za nespoľahlivú kvôli jej nešikovnému zneniu, ako uvádza Nordkurier.

V inzeráte sa hovorilo o sledovacej kamere, ktorá údajne zachytila ​​páchateľa, no nebola zrejmá žiadna identifikácia. Kam nás to vedie? Ide o obnovený poplach v čase, keď sa falošné správy o nezvestných množia ako huby po daždi. Správu šírila aj miestna nezisková organizácia, ktorá ešte viac podporuje šírenie potenciálneho malvéru. Keď sa takéto správy šíria, skutočné prípady nezvestných osôb sú zatlačené do úzadia, čo trvalo podkopáva dôveru v pátranie po nezvestných.

Nebezpečenstvo z falošných správ

Policajná stanica Uckermark dala jasne najavo, že prípad „Lena Schneider“ nie je známy. To podčiarkuje chaos spôsobený falošnými správami o nezvestných osobách. V skutočnosti došlo 10. augusta 2025 k skutočnému prípadu nezvestnej osoby s menami Mia. Našťastie ju ešte v ten deň našli nezranenú. Napriek tomu by mal byť incident budíčkom pre každého, kto zdieľa informácie na sociálnych sieťach bez toho, aby si overil ich pravdivosť. Neziskové združenie sa odvoláva na radu Stiftung Warentest: Každý, kto takéto správy šíri, riskuje, že sa dostane do pasce podvodníkov.

Ako poznamenáva Polícia, je dôležité veriť iba oficiálnym výzvam polície. Tieto správy podliehajú prísnym postupom a mali by byť vždy overené. V skupinách na sociálnych sieťach sa často objavujú nepravdivé správy o nezvestných osobách, ktoré sú často zdieľané z dobrej vôle pomôcť príbuzným. Ale sú to práve takéto správy, ktoré podkopávajú dôveryhodnosť skutočných správ o nezvestných osobách a vytvárajú zmätok medzi pátrajúcimi.

Dezinformácie na internete

V časoch fake news a dezinformácií panuje veľká neistota – aj vzhľadom na renomované informácie, ktoré kolujú internetom. Podľa Federálnej agentúry pre občianske vzdelávanie sa mnohí občania kvôli zavádzajúcemu obsahu obávajú, že takéto správy môžu skutočne ovplyvniť vnímanie verejnosti a dokonca aj výsledky volieb. Nízka dôvera v médiá a politické inštitúcie tento problém ešte zhoršuje, keďže mnohí ľudia sú náchylnejší na falošné správy.

Fake news sú podľa empirických výskumov celkovo menej rozšírené, no konzumujú ich intenzívnejšie cieľové skupiny. Manipulatívne správy sa často šíria medzi politicky aktívnymi jednotlivcami, ktorí špecificky hľadajú informácie podporujúce ich názory. EÚ preto spustila iniciatívy ako „EÚ verzus dezinformácie“ na boj proti šíreniu dezinformácií. Zvyšovanie povedomia verejnosti a podpora mediálnej gramotnosti sú mnohé kroky na posilnenie dôvery v renomované zdroje.