Suche
Mein Konto
Hudobník Gliwitzki prináša do Langenaubachu nadčasové protestsongy
Stefan Gliwitzki predstavuje svoj skladateľský program v Langenaubachu, kde reflektuje historické piesne o úteku a mieri.
Hudobník Gliwitzki prináša do Langenaubachu nadčasové protestsongy
Hudba má moc ľudí pohnúť a prinútiť ich premýšľať. Hudobník a autor Stefan Gliwitzki nedávno predstavil svoj program skladateľov v Langenaubachu po tom, čo jeho ľudová skupina „Tone Fish“ nemohla vystúpiť v Haigeri. Gliwitzki ponúkol poslucháčom výber skladieb, ktoré majú viac ako 20 rokov, no zostávajú nadčasové a vysoko aktuálne. Mittelhessen.de uvádza, že…
Pozornosť sa sústredila najmä na známe piesne, ako napríklad „Es ist an die Zeit“ od Wadera, ktorá s odkazom na prvú svetovú vojnu pozýva na premyslený diskurz o minulých konfliktoch a súčasných klamstvách. Ďalším pozoruhodným dielom bola skladba Reinharda Meyho „Nie, nevzdám sa svojich synov“, ktorej aktuálna diskusia o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby dáva nový význam. Gliwitzkimu sa podarilo reagovať na túžbu amerického prezidenta po mieri kritickou umiernenosťou, čo vyvolalo živé diskusie medzi všetkými prítomnými.
História protestsongov
Jednou z najpôsobivejších piesní bola „Moor Soldiers“, ktorú v roku 1933 napísali väzni v koncentračnom tábore Börgermoor a nacisti ju zakázali. Táto pieseň, symbol odporu, vznikla počas nacizmu a dodnes je neoddeliteľnou súčasťou mierového hnutia. Pôvodne bola napísaná v koncentračnom tábore „Börgermoor“ v Emslande, kde slúžila ako vyjadrenie utrpenia a nádeje do budúcnosti. Existuje v mnohých európskych jazykoch a okrem iného sa stala republikánskou hymnou počas španielskej občianskej vojny. Na zázname prvého vystúpenia, ktoré sa konalo 28. augusta 1933, speváci pochodovali s lopatami v rukách a mali na sebe zelené policajné uniformy. Wikipedia popisuje, že…
Gliwitzki pripomenul publiku, že Nemci boli aj v minulosti utečencami, čo je obzvlášť dôležité v kontexte súčasných diskusií o utečencoch. To vytváralo paralely s inými protestnými hlasmi v hudobnej histórii, kde piesne napriek dobe, kedy vznikli, stále slúžia ako hlásna trúba sociálnych a politických nespravodlivostí.
Význam protestnej hudby
Schopnosť hudby sprostredkovať politické názory a mobilizovať akcie komunity je nesporná. Ako bolo silne vidieť počas hnutia za občianske práva v 60. rokoch, hudba vytvára skupinovú identitu, ktorá spája ľudí. Umelci ako Bob Dylan a Joan Baez napísali nezabudnuteľné protestsongy, ktoré dodnes formujú kultúrnu krajinu. „Blowing in the Wind“ alebo „We Shall Overcome“ sú príklady piesní, ktoré stimulujú myslenie a mobilizujú. Táto tradícia sa neobmedzuje len na jeden žáner, ale prechádza históriou hudby ako média zmeny. Systmus vyzdvihuje úlohu hudby ako prostriedku protestu...
Podujatie s Gliwitzkim bolo viac než len hudobným večerom; bola to výzva na konfrontáciu s minulosťou a zároveň pohľad do budúcnosti. Pripomenula, že hudba nielen baví, ale otvára aj spôsoby, ako premýšľať o dôležitých problémoch a možno aj inšpirovať k zmene. V čase, keď mnohé otázky zostávajú nezodpovedané, je na nás, aby sme v tradícii protestu v hudbe pokračovali.