Zelená oceľ v Nemecku: Salzgitter AG vzdoruje regresii Arcelor-Mittal!
Salzgitter AG investuje do zelenej ocele a realizuje strategické projekty na zníženie CO2, zatiaľ čo ArcelorMittal končí.

Zelená oceľ v Nemecku: Salzgitter AG vzdoruje regresii Arcelor-Mittal!
V nemeckom oceliarskom priemysle to ohromne vrie. Zatiaľ čo Salzgitter AG neúnavne pracuje na svojom projekte zelenej ocele, najväčší svetový výrobca ocele ArcelorMittal ustúpil. Opäť Weser kuriér ArcelorMittal zastavil v Brémach transformáciu na metódy výroby s nízkym obsahom CO2 a naďalej sa spolieha na uhlie a koks. Toto rozhodnutie je v ostrom kontraste s úsilím spoločnosti Salzgitter AG, ktorá čoskoro spustí závod na priame znižovanie emisií v Salzgitteri.
Projekt Salcos (Salzgitter Low CO2 Steelmaking) nie je len majákom vo výrobe zelenej ocele, ale aj znamením, že transformácia je možná. Salzgitter investuje viac ako dve miliardy eur, pričom dostáva podporu 700 miliónov eur od spolkovej vlády a 300 miliónov eur od Dolného Saska. Spolková krajina Dolné Sasko vlastní aj 26,1 % akcií Salzgitter AG, a preto má vplyv na politiku spoločnosti. Existuje aj politická podpora pre rozširovanie obnoviteľných energií a vodíkových sietí v Dolnom Sasku, aj keď ArcelorMittal nevyužíva štátne financie.
Pokrok od iných výrobcov
Aj taký Daily Mirror zdôrazňujeme, že traja nemeckí konkurenti – Thyssenkrupp Steel, Salzgitter AG a Stahl-Holding-Saar (SHS) – pokračujú v premene na výrobu ocele, ktorá je šetrnejšia ku klíme. Thyssenkrupp plánuje uviesť do prevádzky svoj závod na priame znižovanie emisií v Duisburgu, aj keď v súčasnosti funguje na hranici ziskovosti. Salzgitter zas postupne nahrádza svoje tri uhoľné vysoké pece tak, že ich nahrádza ekologickejšími alternatívami.
Spoločnosť SHS, ktorá zahŕňa okrem iného Dillinger Hüttenwerke a Saarstahl, tiež vypracovala ambiciózne plány na výrobu so zníženým obsahom CO2. Na druhej strane ArcelorMittal v Brémach a Eisenhüttenstadte naďalej odoláva, a to aj napriek možnosti prispieť k prechodu 1,3 miliardy eur. Neúspech, ktorý je vnímaný ako varovný signál pre celé odvetvie.
Výzvy transformácie
Výzvy sú však rovnako veľké ako ambície. Podľa správy od ZDF Nedostatok vodíkovej infraštruktúry bráni výrobe zelenej ocele. Potrubie a elektrolyzéry sú nedostatkové, čo spomaľuje plánovanú transformáciu. Spoločnosti ako Thyssenkrupp navyše v nových podmienkach očakávajú dodatočné ročné náklady vo výške 300 až 400 miliónov eur.
Diskusia o budúcom postavení Nemecka na trhu v globálnej konkurencii sa zintenzívňuje. Fungujúci trh so zelenou oceľou sa stáva nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti. Situáciu ďalej komplikuje nedostatok záväzných nákupných záruk. Skeptický je aj ekonomický expert Andreas Löschel, ktorý požaduje jasné politické rámcové podmienky, ktoré by tieto zmeny umožnili.
Z rôznych strán sa požaduje politická podpora a IG Metall tiež kritizuje stiahnutie ArcelorMittal ako krátkozraké, pričom do hry vstupuje krízový summit pre toto odvetvie. Sen o zelenej oceli je krehký, no ani zďaleka nie neúspešný. Cesta Nemecka k udržateľnej výrobe ocele si však teraz viac ako kedykoľvek predtým vyžaduje odvážne kroky a politickú jasnosť.