Smútok za Rolfom Hilgenfeldom: zomrel priekopník biochémie

Smútok za Rolfom Hilgenfeldom: zomrel priekopník biochémie

19. júna 2025 vedecký svet stratil jednu zo svojich vynikajúcich myslí. Prof. Dr. Dr. h. c. Rolf Hilgenfeld, významný nemecký biochemik, ktorý významne prispel k výskumu koronavírusov, zomrel v Bad Schwartau vo veku 71 rokov.[[1]](https://www.dzif.de/de/stillem-gedenken-rolf-hilgenfeld) Hilgenfeld zanecháva nielen veľkú dieru vo vedeckej komunite, ale aj hlboký zmysel pre rodinu a súcit medzi kolegami a kolegami.

Rolf Hilgenfeld sa narodil 3. apríla 1954 v Göttingene a už od začiatku vedel, kam povedie jeho cesta. Študoval chémiu na univerzitách v Göttingene a Freiburgu, kde získal diplom v roku 1981. Vedecká kariéra ho zaviedla na Inštitút Maxa Plancka pre biofyzikálnu chémiu a na Slobodnú univerzitu v Berlíne, kde v roku 1987 získal doktorát dizertáciou o štruktúre rastlinnej proteázy. V rokoch 1995 až 2002 bol riaditeľom Inštitútu molekulárnej biotechnológie a v roku 2003 prešiel na Univerzitu v Lübecku, ktorú viedol ako riaditeľ Inštitútu biochémie až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2020.[[2]](https://de.m.wikipedia.org/wiki/Rolf_Hilgenfeld)

Priekopník vo výskume vírusov

Hilgenfeld bol nielen vášnivým vedcom, ale aj priekopníkom v oblasti nemeckej štrukturálnej biológie. Jeho práca na štruktúre vírusov ako SARS, MERS-CoV, Zika a SARS-CoV-2 ho urobila medzinárodne známym. Najmä počas pandémie SARS v rokoch 2002/2003 vyvolala jeho publikácia o trojrozmernej štruktúre proteázy vírusu SARS veľký rozruch a položila základ pre vývoj antivírusových látok. Úzko spolupracoval s výskumnými inštitúciami v Číne a bol uznaný ako jeden z „Highly Cited Researchers 2024“.[[1]](https://www.dzif.de/de/stillem-gedenken-rolf-hilgenfeld)

Hilgenfeldov interdisciplinárny prístup, ktorý spájal biochémiu, virológiu a objavovanie liekov, viedol k výraznému pokroku vo vývoji liekov. Výnimočným úspechom bolo objasnenie štruktúry hlavnej proteázy Mpro SARS-CoV-2 začiatkom roka 2020, čo umožnilo jeho tímu vyvinúť inhibítor alfa-ketoamidu, ktorý bol účinný aj proti SARS-CoV-2. Tieto úspechy mu v roku 2023 vyniesli medailu Carla Hermanna od Nemeckej spoločnosti pre kryštalografiu.[[2]](https://de.m.wikipedia.org/wiki/Rolf_Hilgenfeld)

Trvalé dedičstvo

Hilgenfeldov záväzok k vede presahoval rámec výskumu. Už v roku 2010 sa aktívne zasadzoval za zachovanie lekárskej fakulty na univerzite v Lübecku, čo svedčí o jeho hlboko zakorenenom spojení s jeho ústavným domovom. Až do svojej smrti pôsobil ako hlavný profesor na univerzitnom inštitúte pre molekulárnu medicínu a bol aktívny najmä v Nemeckom centre pre výskum infekcií (DZIF). Jeho neúnavná práca je vysoko cenená v profesionálnom svete aj mimo neho.[[1]](https://www.dzif.de/de/stillem-gedenken-rolf-hilgenfeld)

S Rolfom Hilgenfeldom veda nestráca len učenca, ale aj človeka, ktorý staval mosty medzi disciplínami. Jeho odkaz bude žiť ďalej v biochémii a virológii a pripraví pôdu pre budúce generácie výskumníkov.[[2]](https://de.m.wikipedia.org/wiki/Rolf_Hilgenfeld)