ArcelorMittal: Brémska oceliareň zostáva v ére uhlia namiesto vodíka!

ArcelorMittal: Brémska oceliareň zostáva v ére uhlia namiesto vodíka!

Soľ v polievke brémskej ekonomiky môže byť ohrozená: Wolfgang Gerke, uznávaný odborník na podnikové stratégie, ostro kritizoval rozhodnutie ArcelorMittal pôvodne odmietnuť konverziu brémskych oceliarní na výrobu vodíka. Gerke opísal tento krok ako „záludný“ a „neporiadok“. Toto rozhodnutie je prekvapením pre mnohých, najmä Senát v Brémach a CDU, ktorí sa spoliehali na prispôsobivosť miesta.

Na obzore bol ambiciózny projekt. ArcelorMittal mal konečne hybnú silu nechať uhlie a koks za sebou a urobiť skok k výrobe vodíka. No so odmietnutím miliardového projektu, ktorý ovplyvnil aj transformáciu v Eisenhüttenstadte, vzniká neistota. Ako denné správy uviedla, že na stole boli finančné prostriedky v celkovej výške 1,3 miliardy eur, ale nedostatočná ekonomická efektívnosť a nízka dostupnosť vodíka viedli k zmene kurzu spoločnosti.

Prečo je rozhodnutie také bolestivé

Rozhodnutie ArcelorMittal odmietnuť zmenu prišlo v čase, keď sa citeľne zvyšoval tlak rastúcich CO2 certifikátov a vysokých nákladov na energie. Prognózy predpokladajú, že konvenčná výroba ocele v Európe, a teda ani v Brémach, by už o približne päť rokov nemohla byť životaschopná. Gerke má podozrenie, že spoločnosť sa snaží zachovať konvenčné výrobné metódy tak dlho, ako je to možné, aby maximalizovala zisk pred zatvorením dverí.

Vplyv tohto rozhodnutia neovplyvňuje len pracovné miesta v Brémach, ale má aj širší dopad na nemecký oceliarsky priemysel. Napokon, tento sektor významne prispieva k emisiám CO2 v krajine. Starosta Andreas Bovenschulte už zdôraznil, že dekarbonizácia oceliarní „neexistuje žiadna alternatíva“.

Pohľad do budúcnosti

Čo pomáha v tejto situácii? Odborníci sa zhodujú, že je potrebná rozhodná spolupráca všetkých zainteresovaných. Ako Oliver Wyman Analýza ukazuje, že inovatívne prístupy k výrobe ocele by mohli nielen pomôcť výrazne znížiť emisie CO2, ale tiež zabezpečiť vedúce postavenie Nemecka v oblasti technológií. Na uvedenie tejto ambície do praxe je však potrebná angažovaná sieť politiky, obchodu a výskumu.

Brémsky senát zriadil špeciálny fond v hodnote 250 miliónov eur. S federálnou podporou by na napredovanie transformácie oceliarní bolo k dispozícii celkovo 1,3 miliardy eur. Teraz však vyvstáva otázka: Čo bude ďalej? Brémsky senát je sklamaný a v politike už zdvihol kritické hlasy.

Nasledujúce roky by mohli byť rozhodujúce pri rozhodovaní o tom, či Brémy zostanú obchodným miestom alebo sa skĺznu do bezvýznamnosti. Nádej na postupný prechod na ekologickejšie výrobné metódy zostáva – pretože zelená oceľ by mohla byť kľúčom k udržateľnej budúcnosti. No bez ochoty hercov odvážiť sa skúšať nové veci a klásť dôraz na spoluprácu by sa tento sen mohol zrútiť rýchlejšie, ako si myslíte.