Švajčiarsko presadzuje mier: žiada sa návrat Arménov v Náhornom Karabachu!

Švajčiarsko presadzuje mier: žiada sa návrat Arménov v Náhornom Karabachu!

Významným krokom k vyriešeniu dlhodobého konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom bola dnes podpísaná mierová zmluva iniciovaná v Bielom dome. Organizácia Christian Solidarity International (CSI) bola potešená týmto pokrokom a teraz vyzýva na realizáciu švajčiarskej mierovej iniciatívy pre región Náhorného Karabachu. Dohodu podpísali arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a predstavuje zlomový bod v napätých vzťahoch oboch krajín. CSI srdečne víta túto dohodu, ktorá vznikla ako výsledok intenzívneho diplomatického úsilia pod záštitou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Dr. John Eibner, prezident CSI, zablahoželal Trumpovi k jeho sprostredkovateľskému úspechu.

Viac ako 120 000 vysídlených Arménov naliehavo čaká na návrat do svojej vlasti a švajčiarska iniciatíva požaduje, aby bol tento návrat integrálnou súčasťou stabilného mierového plánu. Švajčiarsky parlament zároveň udelil vláde mandát zorganizovať mierové fórum medzi Azerbajdžanom a predstaviteľmi ľudu Náhorného Karabachu. Spolupredsedovia Švajčiarskej mierovej iniciatívy Stefan Müller-Altermatt a Erich Vontobel zdôraznili, že trvalý mier nemožno dosiahnuť bez návratu Arménov.

Pozadie mierového procesu

Stretnutie v Bielom dome, na ktorom bola podpísaná mierová zmluva, nielen spojilo obe hlavy štátov, ale aj významným strategickým krokom k vytvoreniu novej obchodnej cesty, „Trumpovej cesty za medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP). Táto trasa má Azerbajdžanu umožniť prístup do jeho exklávy Nachičevan cez arménske územie a prvé rokovania o tom sa majú začať budúci týždeň. Trump označil tento moment za historický krok a zdôraznil, že „konečne uzavreli mier“.

Alijev označil tento deň za krok k „večnému mieru na Kaukaze“, zatiaľ čo Pašinjan označil dohodu za „významný míľnik“. Tieto vysvetlenia kontrastujú s napätím, ktoré stále prevláda. Napriek dohode medzi oboma krajinami stále neexistuje konečná mierová zmluva a vnútropolitická situácia v Arménsku zostáva napätá. Pašinjan je kontroverzný a Azerbajdžan pokračuje v tlaku na Jerevan, vrátane požadovania ústavných zmien.

Regionálne reakcie a výzvy

Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom má historické korene, ktoré siahajú až do rozpadu Sovietskeho zväzu. Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ovládali etnickí Arméni až do jesene 2023. Po tom, čo ho Azerbajdžan znovu dobyl, z regiónu utieklo vyše 100 000 ľudí. Azerbajdžan sa môže spoľahnúť na vojenskú prevahu a podporu exportu ropy a plynu, ako aj Turecka a Ruska.

Perspektíva novej trasy koridoru bola dlho kontroverzná, no cieľom novej dohody je podporiť bezkonfliktný obchod v regióne. Tento krok sa považuje aj za pokus USA upevniť svoj geopolitický vplyv, kým Rusko, bývalá ochranná mocnosť Arménska, považuje dohodu za strategickú porážku. Irán vyjadruje obavy z možných územných vplyvov. Ďalším veľkým problémom zostáva zajatie rukojemníkov, keďže niekoľko desiatok arménskych väzňov zostáva uväznených v Azerbajdžane.

V súhrne sa ešte len uvidí, ako politický vývoj v najbližších týždňoch a mesiacoch ovplyvní mier v regióne. S jasným zameraním na proces návratu vysídlených Arménov a stabilitu mieru je potrebné urobiť ešte veľa. Ako zdôrazňuje CSI, stabilný mier a pozitívny vývoj možno dosiahnuť len vtedy, ak sa podniknú konkrétne kroky.

Ďalšie podrobnosti k tejto téme nájdete v správach z Tlačový portál a SRF.