Eurokomisár Roswall navštívil Dolné Sasko: V centre pozornosti je ochrana vresovísk a vtáctva!

Eurokomisár Roswall navštívil Dolné Sasko: V centre pozornosti je ochrana vresovísk a vtáctva!

Komisárka EÚ pre životné prostredie, odolnosť voči vode a obehové hospodárstvo Jessika Roswall navštívila 17. novembra 2025 regióny Dolné Sasko a Brémy. Ťažiskom ich návštevy bola ochrana lúčnych vtákov a slatín. V mierne daždivom počasí sa dozvedela o projekte „GreenMoor II“ v Brémach Blockland a „mokrom trojuholníku“. Roswall sprevádzal Jan Ceyssens, zástupca šéfa kabinetu, ako aj europoslanci Lena Düpont, David McAllister a Stefan Köhler.
Počas návštevy Lena Hauschildt z Dolnosaského/Brémskeho strediska pastvín vysvetlila, ako sa merajú emisie pri rôznych vodných hladinách. Vidiecky prezident Dr. Holger Hennies vyjadril optimizmus ohľadom rozhovorov, ktoré boli organizované spolu s Poľnohospodárskym zväzom v Brémach. Počas dňa sa riešili rôzne témy vrátane obnoveného záväzku regulovať hladinu vody a obnovy rašelinísk, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov prostredníctvom trvalých trávnych porastov.

Spolupráca pri ochrane prírody

„Spolupráca namiesto regulácie“ bolo mottom dňa. Hennies zdôraznil, že pozitívna spolupráca medzi poľnohospodárstvom, ochranou prírody a politikou je nevyhnutná. Diskutovalo sa aj o ťažkostiach spôsobených reguláciou hnojív v „červených oblastiach“, ktoré vedú k nedostatočnej ponuke rastlín. Kritizoval kolektívne tresty bez zásady „znečisťovateľ platí“. V tento deň odzneli kľúčové prejavy o odporúčaniach pre oblasti ochrany vôd ao živinovej situácii v Dolnom Sasku a Nemecku, ktoré majú poskytnúť východiská na zlepšenie situácie.

Potreba ochrany rašelinísk je jasne načrtnutá aj vo federálnom zákone o ochrane klímy. Tieto pôdy, ktoré tvoria približne 8 % poľnohospodárskej plochy v Nemecku, sú dôležitými zásobárňami uhlíka a zohrávajú kľúčovú úlohu vo vodnom cykle. Ročne vzniká približne 53 miliónov ton emisií CO2, ktoré sú výsledkom rozkladu odvodnených rašelinísk. Federálna vláda preto iniciovala Národnú stratégiu ochrany vresovísk, ktorej cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o 5 miliónov ton ekvivalentov CO2 ročne do roku 2030. Zameranie sa sústreďuje na opatrenia na prevlhčenie s cieľom zlepšiť bilanciu emisií a podporiť neporušené vresoviská ako blízke prírodné zdroje.

Inovatívne riešenia

Prístupom orientovaným na budúcnosť je paludikultúra, v ktorej sa mokré rašeliniská využívajú trvalo udržateľným spôsobom. Ide napríklad o pestovanie orobinca a rašeliny, ako aj chov vodných byvolov. Spolkové ministerstvo výživy a poľnohospodárstva (BMEL) financuje takéto možné využitie sumou približne 80 miliónov eur do roku 2032. Prechod na nové metódy pestovania sa stáva pre poľnohospodárov výzvou, pretože často sú potrebné nové stroje a predajné kanály.

V rámci programu ochrany klímy 2030 získala podporu aj agrofotovoltika, ktorá predstavuje spojenie fotovoltických systémov a poľnohospodárskeho využitia. Tento inovatívny prístup by sa mal v budúcnosti presadzovať aj na znovu zvlhčených rašeliniskách. Aktuálna štúdia Univerzity v Greifswalde bude skúmať účinky fotovoltických systémov na vresoviská a prispeje tak k ďalšiemu rozvoju udržateľných postupov v poľnohospodárskom sektore.

Na záver možno konštatovať, že tento deň priniesol nielen dôležitý impulz pre ochranu rašelinísk, ale zdôraznil aj potrebu spolupráce rôznych aktérov v oblasti poľnohospodárstva a ochrany prírody. Preto sú potrebné koncepcie orientované na budúcnosť, ktoré podporujú ochranu klímy a ponúkajú poľnohospodárom perspektívy.

Ďalšie informácie o aktuálnom vývoji v ochrane rašelinísk nájdete na Vidiecky ľud, BMELH a Agriculture.de.