Salzgitter vo finančnej kríze: Žiadatelia o azyl by mali pracovať na integrácii!
Salzgitter plánuje žiadať od žiadateľov o azyl, aby sa začlenili do neziskovej práce s cieľom riešiť miestne finančné problémy.

Salzgitter vo finančnej kríze: Žiadatelia o azyl by mali pracovať na integrácii!
Mesto Salzgitter čelí finančnej výzve, ktorá neovplyvňuje len jeho pokladňu, ale aj sociálne štruktúry. Starosta Frank Klingebiel (CDU) zaujal jasné stanovisko a označil migračnú politiku za kľúčový faktor súčasnej finančnej biedy. V Dolnom Sasku je momentálne komunálny deficit okolo 4 miliárd eur, pričom celé Nemecko zápasí s horou okolo 30 miliárd eur. „Krik o pomoc zo strany samospráv sa dlho ignoroval,“ povedal Klingebiel, ktorý je vo funkcii takmer 20 rokov a je považovaný za najdlhšie slúžiaceho starostu v Dolnom Sasku.
Príčiny týchto finančných problémov sú rôzne. Klingebiel argumentuje, že nové úlohy prechádzajú na obce bez dostatočného financovania. Príkladom toho je celodenná starostlivosť, ktorá bude povinná od roku 2026 a ktorú si obce budú musieť hradiť samy. Napriek kreatívnym riešeniam, akými sú zapojenie dobrovoľníkov či spolupráca so športovými klubmi, to zostáva dočasnou odpoveďou na trvalý problém. Mesto Salzgitter, silne ovplyvnené priemyslom, najmä Salzgitter AG a Volkswagen, plánuje na roky 2025 a 2026 deficit okolo 45 miliónov eur, ktorý by teraz mohol stúpnuť na 70 až 80 miliónov eur.
Migrácia ako výzva
Starosta Klingebiel zdôrazňuje, že deficity v Salzgitteri nie sú domáce, ale určujú ich iní. Migrácia má výrazný vplyv na komunálnu krízu – finančne aj stratou dôvery v štát. Dramatický príklad: V Salzgitteri 80 až 95 percent detí zapísaných do školy nehovorí po nemecky. To ukazuje, aká dôležitá je cielená integračná politika. Rada teraz rozhodla, že bude vyžadovať, aby približne 80 žiadateľov o azyl vykonávalo verejnoprospešné práce s cieľom podporiť integráciu a riešiť nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.
V Nemecku je integrácia ľudí s migračným a utečeneckým pôvodom úlohou štátu od zákona o prisťahovalectve z roku 2005 a federálne, štátne a miestne vlády ju vnímajú v celkovom kontexte. Mestá a obce v tom zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože dokážu prispôsobiť integráciu miestnym podmienkam. Podiel ľudí s prisťahovaleckým pôvodom je výrazne vyšší v mestských regiónoch na úrovni 32,4 % ako vo vidieckych oblastiach (16,0 %). Štúdie ukazujú, že integrácia je v súčasnosti pre mnohé samosprávy ústrednou úlohou budúcnosti, ktorá musí ísť ruka v ruke s inými politickými oblasťami.
Nastavenie kurzu do budúcnosti
Súčasná situácia však nie je len výzvou, ale aj príležitosťou. Migrácia môže pomôcť prekonať demografické problémy. Predseda BDI, Siegfried Russwurm, vyzýva na kultúru ústretovosti pre pracovníkov, aby sa zmiernil nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Je čoraz jasnejšie, že mestské regióny rozvíjajú viac integračných konceptov ako vidiecke. Zo 400 okresov a nezávislých miest v Nemecku už 221 má takýto koncept, ktorý má podporovať participáciu všetkých ľudí. Napríklad okres Lippe v Severnom Porýní-Vestfálsku zaviedol príkladné integračné opatrenia.
Či a do akej miery môže Salzgitter profitovať z týchto skúseností, je iná vec. Plánovaný mimoriadny samit o financovaní samospráv v prvom štvrťroku 2024 by mohol určiť smer do budúcnosti. Dovtedy však zostáva veľká neistota: mesto sa zadlžilo hlboko – celkový dlh dosahuje takmer 490 miliónov eur. Bez riešení, ktoré sa zameriavajú na občanov a podporujú skutočné spolužitie, hrozí kolaps systému.
Celkovo je zrejmé, že integračná politika a komunálne financie sú neoddeliteľne spojené. A výzvy v Salzgitteri sú dôležité na miestnej aj národnej úrovni. Sociálnu súdržnosť v rôznorodej spoločnosti možno dosiahnuť len spoluprácou.