Boj o pomoc: Prečo musia mladí ľudia v Nemecku čakať na terapiu

Boj o pomoc: Prečo musia mladí ľudia v Nemecku čakať na terapiu

Duševné zdravie detí a mladých ľudí v Nemecku je pod veľkým tlakom. Čísla sú alarmujúce: každý piaty mladý človek do 18 rokov zažije do roka vážnu duševnú krízu. Mnohí z postihnutých však musia dlho čakať na prístup k službám terapeutickej podpory – v priemere okolo šiestich mesiacov hr info nahlásené.

Aktuálna štúdia ukazuje, že štrukturálne problémy v systéme pomoci k tejto situácii výrazne prispievajú. Správa o zdraví detí 2023 pôsobivo ukazuje, ako veľmi sú deti a mladí ľudia zaťažení, okrem iného, ​​dôsledkami pandémie a súčasnými krízami, akými sú ukrajinský konflikt a klimatická kríza. Psychologické symptómy sú obzvlášť časté u dievčat, čo podčiarkuje naliehavosť problému lekársky časopis informuje ďalej.

Výzvy v zásobovaní

Preťažené systémy zdravotníctva, školstva a starostlivosti o mládež sú hlavnou prekážkou rýchlej a účinnej liečby. 15-ročná Mia zo Šlezvicka-Holštajnska uvádza, že trpí úzkostnými poruchami a záchvatmi paniky a že jej matka musela tri roky hľadať vhodné terapeutické miesto. V súčasnosti Mia dostáva len sporadické terapeutické sedenia, čo nestačí na uspokojenie jej rastúcich potrieb denné správy opisuje to pôsobivo.

Odborníci upozorňujú, že čakacie doby na terapeutické miesta sa za posledné roky zdvojnásobili. Potreba praktických detských a dorastových psychiatrov nie je dostatočne naplnená, čo vedie k nárastu dopytov v ambulanciách. V mnohých regiónoch, ako napríklad v okrese Dithmarschen, chýbajú naliehavo potrební kvalifikovaní pracovníci. Vedkyňa Kristin Rodney-Wolfová ešte viac vyzýva na prispôsobenie plánovania potrieb v zákonníku sociálneho zabezpečenia, aby sa preklenuli medzery v ponuke.

Prevencia a podpora

Súbežne s týmito naliehavými problémami je dôležité prijať preventívne opatrenia. Odborníci odporúčajú užšie integrovať oblasť duševného zdravia do škôl, napríklad prostredníctvom školských psychológov a zaviesť do učebných osnov tému „duševné zdravie“. Zohľadnenie faktorov ako cvičenie, výživa a zdravotná gramotnosť je tiež krokom správnym smerom k lepšej podpore mladých ľudí.

V neposlednom rade klimatický strach, ktorý postihuje 59 % ľudí vo veku 16 až 25 rokov, jasne ukazuje, že do tejto diskusie musia byť zahrnuté aj nové témy. Vzrušujúcou otázkou zostáva, či a ako sa môžu mladí ľudia užšie zapojiť do navrhovania vlastnej zdravotnej starostlivosti, aby nielen podporili vlastnú stabilitu, ale aj aktívne prispeli k prekonávaniu sociálnych výziev.

So správnymi zmenami v systémoch podpory a väčšou informovanosťou verejnosti by sa situácia v oblasti duševného zdravia mladej generácie v Nemecku mohla výrazne zlepšiť.