Letecká záchrana v Greifswalde: Takto bojujú záchranári s duševnými jazvami!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Zistite, ako záchranári v Greifswalde riešia traumatické operácie a akú úlohu zohráva duševné zdravie.

Erfahren Sie, wie Rettungskräfte in Greifswald traumatische Einsätze verarbeiten und welche Rolle psychische Gesundheit spielt.
Zistite, ako záchranári v Greifswalde riešia traumatické operácie a akú úlohu zohráva duševné zdravie.

Letecká záchrana v Greifswalde: Takto bojujú záchranári s duševnými jazvami!

V pokojnom pobrežnom mestečku Greifswald sú nielen fantastické pláže, ale aj zložité príbehy záchranárov, ktorí každý deň posúvajú svoje hranice. Pilot helikoptéry Ehling to ilustruje pôsobivými fotografiami svojej polohy: na pláži, na lúke a na útesoch. Tieto obrázky nielenže symbolizujú „pilotnú romantiku“, ale sú aj druhom vyrovnávacieho mechanizmu. V článku v Die Zeit je zrejmé, že takéto zábery sú potrebné na spracovanie často stresujúcich spomienok na operácie, akými sú tragické zážitky s utopenými plavcami či ťažko zranenými vodičmi.

Jedna misia, v ktorej Ehling a jeho tím ako prví dorazili na miesto činu, kde si dvaja tínedžeri vzali život, bola obzvlášť stresujúca. Aby sa s týmito zážitkami vysporiadal, Ehling sa často sťahuje do Baltského mora, pozerá sa na more a telefonuje rodičom. Sú to predovšetkým tiché zvuky soulu a blues, ktoré mu prinášajú pokoj a pohodu po hlučnom dni v práci. Po tichších zmenách sa niekedy môžu objaviť hlasnejšie rockové zvuky. Tieto metódy sú súčasťou osobného zvládania, no vedci intenzívne pracujú aj na riešeniach.

Vedecké prístupy k manažmentu traumy

Aktuálna štúdia prof. Dr. Saskie Eschenbacher z Akkonskej univerzity ukazuje, aké dôležité sú následné diskusie pre záchranárov. V jej článku „Dajte to z duše: transformačné rozhovory na spracovanie traumatických zážitkov“ zdôrazňuje dôležitosť emocionálnych reflexií v rámci rozborov misií. Tieto „transformačné rozhovory“ nielenže pomáhajú núdzovým pracovníkom kognitívne spracovať traumatické zážitky, ale ponúkajú aj príležitosť znížiť emocionálny stres. Podľa Akkon Hochschule je cieľom týchto výskumných prístupov lepšie porozumieť stresu v pohotovostných službách a byť schopný ho premeniť na hodnotné vzdelávacie príležitosti.

Štúdia odporúča, aby pohotovostné a záchranné organizácie vytvorili podporné štruktúry a aktívne sa pýtali zamestnancov na ich potreby. Téma duševného zdravia je čoraz dôležitejšia najmä v zamestnaniach, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou stresu.

Duševné zdravie v pohotovostných službách

Narastajúci problém sa odráža aj v číslach: Podľa Deutsche Depressionshilfe bude každý piaty Nemec trpieť depresiou v určitom bode svojho života, čo je mimoriadne dôležité pre zamestnancov pohotovostných služieb. Títo ľudia sú často vystavení zvýšenému riziku v dôsledku vysokých psychofyziologických stresových faktorov. Okrem toho je miera samovrážd u mužov trikrát vyššia ako u žien, čo poukazuje na tabu okolo duševných chorôb.

Iniciatíva RUPERT má za cieľ zvýšiť povedomie o duševnom zdraví v pohotovostných službách. Anonymná online ponuka má za cieľ povzbudiť dotknutých zamestnancov, aby hovorili o svojom strese a hľadali podporu. Platforma, ktorú nájdete na webovej stránke www.rupert-community.de, ponúka informácie a možnosť anonymnej výmeny názorov s kolegami. Cieľom je pomôcť postihnutým prevziať zodpovednosť za svoje zdravie.

Počiatočné výsledky štúdie RUPERT ukazujú, že včasné zásahy a lepšie povedomie o psychickom strese sú kľúčové pre podporu kvality života a zdravia pracovníkov na pohotovosti. Realizácia takýchto ponúk podpory by preto mohla predstavovať dôležitý krok pre blaho ľudí, ktorí sú často v tieni svojich prevádzok.