Záchrana vresovísk v štátnom parlamente: vypukol spor o ochranu klímy a využívanie lesov

Záchrana vresovísk v štátnom parlamente: vypukol spor o ochranu klímy a využívanie lesov

Zavlažovanie rašelinísk v Meklenbursku-Predpomoransku: Téma, ktorá roky dominuje politickej agende a je obzvlášť dôležitá pre ochranu klímy. Tieto mokrade nie sú len fascinujúce biotopy, ale sú aj kľúčové, pokiaľ ide o ukladanie uhlíka a reguláciu zásobovania vodou. Podľa toho Severný kuriér V Meklenbursku-Predpomoransku je okolo 285 000 hektárov rašelinísk, z ktorých okolo 82 000 hektárov tvoria lesné rašeliniská.

Stav týchto rašelinísk je však alarmujúci: 63 % je stredne až silne odvodnených, a preto sú ekologicky oslabené. Odvodnené rašeliniská uvoľňujú plyny poškodzujúce klímu – odhaduje sa, že z týchto oblastí sa každoročne vypustí 6,2 milióna ton ekvivalentov oxidu uhličitého. Tieto emisie sú najväčším zdrojom skleníkových plynov v štáte, ako uvádza vláda štátu vo svojej správe Environmentálna politika určuje.

Politické výzvy a požiadavky

Vlastníci lesov sú však k procesu obnovy skeptickí. Obávajú sa právnych problémov, keďže opätovné zamokrenie by mohlo byť potenciálne klasifikované ako premena lesa. To znamená, že by museli získať povolenia a zaplatiť náhradu. Z tohto dôvodu SPD a ľavica v štátnom parlamente žiadajú jasnú právnu úpravu, ktorá stanoví, že odborne naplánované premokrenie sa nepočíta ako premena lesa.

Hlavným cieľom je vytvoriť právne bezpečné riešenie pre vlastníkov lesov s cieľom podporiť renaturáciu lesných rumovísk. Poslanecký klub SPD tiež navrhuje ďalšie možnosti stimulov prostredníctvom ekoúčtov, eko-bodov a MoorFutures na urýchlenie procesu.

Pokrok a klimatické ciele

Napriek politickým aspektom pokrok v prevlhčovaní ďaleko zaostáva za prezentovanými cieľmi. Štátny kontrolný úrad kritizuje skutočnosť, že sa podarilo dosiahnuť len 30 % cieľa opätovného zamokrenia: Namiesto cieľových 49 000 hektárov bolo v rokoch 2010 až 2020 renaturovaných len 15 000 hektárov. Alianční zelení označujú tieto výsledky za budíček a zdôrazňujú výzvy, ktorým čelí štátna vláda.

Požiadavka pokroku sa stáva o to naliehavejšou, ak vezmeme do úvahy ciele štátnej vlády v oblasti klimatickej neutrality do roku 2040. Skorý pokrok v prevlhčovaní sa očakáva až v roku 2030, čo ohrozuje dosiahnutie týchto cieľov.

Úloha federálnej vlády

Kritika a výzvy v Meklenbursku-Predpomoransku sú súčasťou rozsiahlejšej iniciatívy, ktorá je podporovaná federálnym zákonom o ochrane klímy a národnou stratégiou ochrany vresovísk, ktorá bola prijatá v roku 2022. Celoštátnym cieľom je znížiť emisie z rašelinísk o päť miliónov ton ekvivalentov CO2 ročne do roku 2030, pričom kľúčovým opatrením je opätovné zvlhčovanie. Podľa toho Federálne ministerstvo výživy a poľnohospodárstva Slatinné pôdy tvoria približne 8 % poľnohospodársky využívanej plochy v Nemecku a sú zodpovedné za približne 7,5 % nemeckých emisií skleníkových plynov.

Na realizáciu týchto opatrení sa odhaduje potreba financovania približne 300 miliónov eur ročne. Potrebné sú kreatívne prístupy, ako napríklad bonifikácia prostredníctvom cenných papierov v rašeliniskách alebo propagácia paludikultúry, v ktorej sa na poľnohospodárstvo využívajú vlhké rašeliniská. Cesta k renaturácii je dlhá, ale význam rašelinísk pre ochranu klímy nemožno preceňovať. Čas sa kráti a zostáva vzrušujúce sledovať, aké riešenia nakoniec predloží štátna vláda na ochranu klímy a ochranu záujmov vlastníkov lesov.