Severní Nemci v klimatickej zmene: Alarmujúce výsledky prieskumu odhalili!

Severní Nemci v klimatickej zmene: Alarmujúce výsledky prieskumu odhalili!

Klimatické zmeny už nie sú abstraktnou témou, ale ľudia na severe Nemecka ju vnímajú ako priamu hrozbu. Ako nedávny prieskum od NDR Ukazuje sa, že 86 % z 21 713 respondentov vníma zmenu klímy ako veľmi vážnu alebo trochu vážnu. Občanov trápi predovšetkým starosť (68 %) a bezmocnosť (42 %). Len 13 % pripisuje malý význam účinkom zmeny klímy. Keď sa pozriete na priame dôsledky, naliehavosť bude ešte jasnejšia: 83 % opýtaných už pociťuje zmeny vo svojom prostredí, najmä v dôsledku častejších vĺn horúčav (57 %) a silných dažďov (50 %).

Pohľad za hranice ukazuje, že nárast globálnej teploty prekročil v roku 2024 po prvýkrát 1,5 °C nad predindustriálnymi hodnotami a tento trend je alarmujúci nielen pre krajiny ako Filipíny a Turecko, ale aj pre nás v Európe, kde teploty stúpajú dvakrát rýchlejšie. Podľa analýzy od Ipsos 74 % populácie sa obáva dôsledkov klimatických zmien. Pokles individuálneho konania je však sprevádzaný istou rezignáciou: 64 % to považuje za problematické, ale často nekonajú, pretože sa domnievajú, že ich osobný prínos nemôže znamenať rozhodujúci rozdiel.

Výzva na konkrétne opatrenia

Prieskum tiež ukázal, že 71 % občanov sa domnieva, že politiky venujú príliš malú pozornosť adaptácii na zmenu klímy. Tu by bola potrebná jasná systémová zmena, aby sa situácia dostala pod kontrolu. Respondenti a odborníci okrem iného navrhujú zdanenie online dodávok poškodzujúcich klímu a rozšírenie veternej energie. Daňové úľavy pre regionálne biopotraviny sú tiež na vrchole zoznamu želaní.

Podľa oficiálnych záznamov bol rok 2024 v Nemecku najteplejším od začiatku meraní, pričom škody v dôsledku horúčav, sucha a záplav len v Európe vlani v lete dosiahli 43 miliárd eur. Toto číslo by sa mohlo do roku 2029 zvýšiť na približne 125 miliárd eur, varuje Deutschlandfunk.

Adaptácie na novú realitu

Prispôsobovanie sa zmene klímy sa aktívne realizuje nielen v Nemecku, ale aj v medzinárodných mestách, ako je Kodaň a Paríž. Federálny zákon o prispôsobení sa zmene klímy, ktorý je v platnosti od júla 2024, vyzýva jednotlivé spolkové štáty, aby vypracovali vlastné stratégie na riešenie dôsledkov zmeny klímy. Len samosprávy sú konfrontované s rekordným deficitom takmer 25 miliárd eur a súrne potrebujú investovať do opatrení.

Mnohé mestá už plánujú opatrenia, ako sú fontány na pitie, plány na ochranu pred teplom a inovatívne prístupy k hospodáreniu s vodou na boj s rastúcim teplom. Cieľom projektov ako je princíp špongiového mesta je lepšie skladovať a využívať dažďovú vodu. Zároveň sa v poľnohospodárstve zameriava na tepelnú ochranu zvierat a hľadanie odrôd rastlín odolných voči teplu a suchu.

Konkrétna realizácia týchto opatrení by mohla mať mnohé pozitívne efekty, no treba zabezpečiť aj financie. Do roku 2030 bude celkovo potrebných približne 55 miliárd eur a na rok 2026 je v Akčnom pláne ochrany prírody naplánovaných najmenej 820 miliónov eur. Iniciatívy sú sľubné, ale cesta k efektívnej adaptácii na klímu zostáva skalnatá.